CORPUS SERVIS
Nechali ma rozrobeného na operačke. Vraj obedňajšia prestávka. Povešali plášte na stenu, a ta ho!
Zrazu vezú na vozíku okolo mňa čosi. Je to taká vec...
„Čo je to?“ skríknem.
„Váš mozog.“
Skoro ma porazilo.
„Však sme dohodnutí,“ hovorí doktor, „že dostanete nový...“
„Áno, zabudol som,“ priznávam. „Viete, tá hlava...“
Keď zmizli, ostal som na sále sám úplne vygumovaný. Nemal som čím rozmýšľať, tak som iba tupo hľadel do steny. Vrátili sa asi o sto rokov.
„Tak čo, ešte vás bolí?“ spýtal sa doktor a vyberal si roštenku zo zubov. Zavrtel som hlavou.
„Tak vidíte...“
„Čo bude s ním?“
„S mozgom? Do odpadu...“
Omdlel som.
Keď ma prebrali, mal som už nový. Rozmýšľanie fungovalo. Spomienky z detstva a tak... všetko na svojom mieste. Dobrá kybernetika. Ale...
Doma mi všetko padalo z rúk. Volám do nemocnice. Vraj som drevený. Šuchcem nohami po zemi. Vraj mám pohnúť zadkom a viac dvíhať nohy.
„Ale mne sústavne vypadáva, čo chcem práve urobiť. Siahnem pre hrnček, a už neviem, načo ho chcem.“
„Však na čaj, nie?“
„Houby na čaj! Pijem kávu, ale ja normálne zabudnem, či už som kávu pil! Som sprostý ako tágo!“
„Pozrite, on sa uleží a potom...“
„Čo je to za gebuzinu, určite nejaký čínsky šmejd!“
„Jasne, že je čínsky, veď my nič nevyrábame.“
„Panebože, vy ste mi dali do hlavy čínsky mozog?!“
Chcel som omdlieť, ale ani to sa mi nepodarilo. Ak sa hnevám, chcem vedieť prečo, ale neviem si spomenúť. Zlá nálada vychádza akosi z ničoho a tá dobrá tiež. Usmievam sa ako mesiačik na hnoji a žena si myslí, že chcem sex. Ale ja neviem, čo chcem!
O týždeň ešte horšie.
„Bolia ma ľadviny,“ volám do nemocnice.
„Tak príďte, vymeníme ich.“
„Za nejaké čínske?“
Ostalo ticho.
Vymenili. Teraz už ma ľavá nebolí. Len pravá. Ani som si nezvykol, ďalší problém.
„Bolí ma zadok.“
„Zadky nevymieňame.“
„Čo mám teraz robiť?“
Ostalo ticho.
„A... nie ste vy taký ten... ehm.“
„Choďte do riti!“ poslal som ich.
„Predpíšeme vám mastičku.
Potom už sa to viezlo. Vymenili mi kĺby. Najprv kolenné, potom bedrové, potom na rukách a nakoniec aj kríže. Chcel som aj svaly, ale futbal vraj hrať nemusím.
Teraz som taký malý Číňan. Ako-tak fungujem, pomaly sa motkám a osprostievam. Moje pravé diely, vyrobené ešte v časoch, keď bola kvalitná aj guma v trenírkach, sa teraz váľajú na smetisku, a mňa bolí celý človek. Do toho ešte tá udalosť.
Dotrepala sa celá rodina. Ani nevedia, že existujem, a teraz...
„Čo je?“
Pravdu povediac, odkedy mám ten čínsky mozog, nemôžem akosi nikoho vystáť. Keby som bol pes, tak štekám. Zaleziem do búdy a odtiaľ budem ceriť zuby.
„Všetko najlepšie k tvojej päťdesiatke!“
Tak neviem... Prišli si zo mňa uťahovať alebo ma načisto pochovať? Čo je najlepšieho na tom, keď neudržím moč?
„Choďte preč!“ vyháňam ich. „Choďte preč! Príďte, až budem mať dvadsať.“
(celkem: 10, počet hlasujících: 2)
Díla mohou hodnotit (bodově) pouze registrovaní uživatelé, kteří vložili alespoň 5 komentářů.
Komentáře
Dík! Som tak nechutný, že si uťahujem aj sám zo seba.
kvalitní komentář (0)Reaguj >>
Robert 6.2.2015, 11:26
odkud mě znáš? Moc se mi to líbí, dobrý nápad a sklon ke snesitelné absurditě.
kvalitní komentář (0)Dík!
Nepoznám ťa, ale je nás asi dosť, čo sme na tom mizerne.
kvalitní komentář (0)Reaguj >>
Chceš psát tučně, kurzívou nebo
podtrženě
? Použij
BB-kódy!Zelené komentáře | Fotka u komentářů
AFRODITÉ | HLAS OD RIEKY STYX | NÁSILIE | DEŇ POKRYTCA | ŤUKI-ŤUK