Finisterre-koniec sveta
Cesty svoje teraz v básňach schovám,
vraciam sa k ich túžbe po verši.
To čo dávno kladol som si k nohám,
zo slov mojích teraz naprší.
Že mojim očiam veľa kúskov zeme,
zvjavilo svoje tvarované telo.
Ak spýta sa, či pokračovať chceme,
neskočím, kým nedovrším dielo.
Moje plachty vetrom poháňané
zaviali ma ´dalej, než som chcel.
Tak som túžby v diaľkach okúpané,
chcel uhasiť v mori cudzích tiel.
Krása a obdiv. Ó, roky bláznov.
Odžité denne v koži nikoho.
Vzdávam sa rýchlo ak toto prázdno
dnes vo mne smútok rokov premohlo?
Tak znova prídem veciam ku začiatku.
Niektoré cítim zvláštnou novotou.
Čím splatí človek poslednú slátku,
veľkými činmi a či dobrotou?
Možno je priskoro hľadať predpovede.
Kým človek vládne stratosfére.
Aj tak len Boh pozná odpovede,
za dverami s názvom Finisterre.
Hodnocení:5 (celkem: 5, počet hlasujících: 1)
Zobrazeno 16x (přihlášenými uživateli) Líbilo se Ti dílo?Doporuč jej >>
MIlovanie | jazz | Korzické maky | Slová | Spomienky