Koník vraný
Po nábreží koník beží, koník vraný.
Skadiaľ, že si šuhajíček maľovaný?
Po nábreží mojich túžob tichá nádej.
Ako koník, posol nehy, cvála ďalej.
Nerozbije, neroznosí, to, čo skrýva,
Na dotyk a pohladenie konská hriva.
Pokiaľ bude ešte vládať telo kráčať,
duša sama bude tvoje kroky zmáčať.
Slzou šťastia, pokory a láskavosti.
Dozrieva a víta mlčky zvaných hostí.
Po nábreží, ako koník cvála krása.
Ukrytá v nás, činov ľudských, nahá spása.
Skadiaľ, že si slovko jemné priletelo?
K ceste žitím tak pokojne v ušiach znelo.
Skadiaľ, že si šuhajíček maľovaný?
Či ťa k môjmu srdcu nosil koník vraný?
Skadiaľ ide, koník vraný, nôžka tvoja?
...........skadiaľ som stadiaľ som,
slovenského rodu som,
duša moja.
Po nábreží, koník beží, koník vraný.
Skadiaľ, že si, šuhajíčko maľovaný?
Po nábreží mojej rieky niekto kluše,
párik koní, cválajúci z mojej duše.
Párik túžob, tie čo vie len dlhá hriva,
vôňu diaľok, pieseň vetra v sebe skrýva.
To, čo nevieš, iba tušíš za kopcami,
povieš nahlas a paripy splašia sa mi...
...v nemom svetle slnka jasu
počkajú si
na uzdu, čo skrotí túžby,
hladkajúci
dážď...a cesta rozbitá,
skrýva to, čo napísali konské kopytá.
Hodnocení:3.5 (celkem: 14, počet hlasujících: 4)
Zobrazeno 21x (přihlášenými uživateli) Líbilo se Ti dílo?Doporuč jej >>
Korzické maky | Detské počty | MIlovanie | Les | stromy