predieram sa svetom a som tichý básnik
aj keď nás je málo, nehrozí nám zánik
v každodenných starostiach
v radosti aj bolestiach
sa nájde niečo v nás čo odovzdať druhým chceme
a prebudiť toho básnika čo v našich srdciach drieme
preto vyhľadávame sladké ticho a samotu
bez akéhokoľvek plaču i jasotu
na miesta kde sme len sami zo sebou
kde všetko je umením a nič nie je vedou
kde svet zúžime len na papier s perom
ktoré spolupracuje s našich myšlienok výrom
ako do mozaiky ukladáme verše a strofy
každá z nich je presná s voj cieľ trafí
nevravím však že keď ich budeš čítať
budeš až niekde v oblakoch lietať
občas bodajú jak nôž a ako britva ostré sú
a niekedy sú práve oni príčinou tvojho strachu či stresu
lebo dokážu prehovoriť až do tvojho najhlbšieho vnútra
do tvojho srdca sa dostanú obratne a rýchlo ako vydra
zákerne uhryznú tvoje svedomie
keď sa v bolesti prebudí tvoje vedomie
a konečne si uvedomíš že svet nie je rúžový
naša úloha bude splnená vrátime sa do normálneho sveta ako vy
Zatím žádné hodnocení
Zobrazeno 13x (přihlášenými uživateli) Líbilo se Ti dílo?Doporuč jej >>
určité zamyšlení v tom je, jen způsob podání je příliš mentorovský a jako velké mínus vidím snahu, nacpat to do veršů...taky se tady zatím raději vyhnu hodnocení...
Bratia básnici | Vizionárka | Pohár | Moje? Tvoje | Slepý balón