predieram sa svetom a som tichý básnik
aj keď nás je málo, nehrozí nám zánik
v každodenných starostiach
v radosti aj bolestiach
sa nájde niečo v nás čo odovzdať druhým chceme
a prebudiť toho básnika čo v našich srdciach drieme

preto vyhľadávame sladké ticho a samotu
bez akéhokoľvek plaču i jasotu
na miesta kde sme len sami zo sebou
kde všetko je umením a nič nie je vedou
kde svet zúžime len na papier s perom
ktoré spolupracuje s našich myšlienok výrom

ako do mozaiky ukladáme verše a strofy
každá z nich je presná s voj cieľ trafí
nevravím však že keď ich budeš čítať
budeš až niekde v oblakoch lietať
občas bodajú jak nôž a ako britva ostré sú
a niekedy sú práve oni príčinou tvojho strachu či stresu

lebo dokážu prehovoriť až do tvojho najhlbšieho vnútra
do tvojho srdca sa dostanú obratne a rýchlo ako vydra
zákerne uhryznú tvoje svedomie
keď sa v bolesti prebudí tvoje vedomie
a konečne si uvedomíš že svet nie je rúžový
naša úloha bude splnená vrátime sa do normálneho sveta ako vy