Chodníček belavý
bežiaci cez pole,
vrúbi ťa kvetov plášť,
striebristé topole.
V tráve čuť svrčka húsť
v dni júna o Jáne.
Zo strapcov agátu
vôňa v tieň tmy ľahne.
Potôčik zažblnká
vyrušený v snení
keď za vlnkou vlnka
beží v roztúžení.
Tu prísvit mesiaca
staval mi k srdcu most.
Tu sa krása potkla
o ľúbosť, prvý bozk.
Tam, ten topoľ počul
trávou tlmený vzlyk.
Bôľ lásky sklamanej
doteraz tají krík.
Tu moje stupaje
zakliate v prachu dní
hľadajú ma v sebe
v júlovom poludní,
v raňajších rozbreskoch
i vo večere skorom.
Keď túžbou ochoriem
ty, chodník ma zveš domov.
Do polí s lánmi žít
k malinčiu na stráni,
k priateľom, rodičom
so striebrom na skráni.
Spomienka na teba
mi krásu žitia chráni.
Anna Vodičková
Díla mohou hodnotit (bodově) pouze registrovaní uživatelé, kteří vložili alespoň 5 komentářů.
O sebe | Som na ceste | Idem | Chodník u nás |