Chodníček belavý
bežiaci cez pole,
vrúbi ťa kvetov plášť,
striebristé topole.

V tráve čuť svrčka húsť
v dni júna o Jáne.
Zo strapcov agátu
vôňa v tieň tmy ľahne.

Potôčik zažblnká
vyrušený v snení
keď za vlnkou vlnka
beží v roztúžení.

Tu prísvit mesiaca
staval mi k srdcu most.
Tu sa krása potkla
o ľúbosť, prvý bozk.

Tam, ten topoľ počul
trávou tlmený vzlyk.
Bôľ lásky sklamanej
doteraz tají krík.

Tu moje stupaje
zakliate v prachu dní
hľadajú ma v sebe
v júlovom poludní, 

v raňajších rozbreskoch
i vo večere skorom.
Keď túžbou ochoriem
ty, chodník ma zveš domov.

Do polí s lánmi žít
k malinčiu na stráni,
k priateľom, rodičom
so striebrom na skráni.

Spomienka na teba
mi krásu žitia chráni.

Anna Vodičková