Okradnutý o city, stojím pred zrkadlom. Hľadím, nepoznám tú tvár čo sa na mňa pozerá. Neviem ju osloviť, neviem čo povedať, ticho najlepšie vyjadrí, že o city, sny som obraný. Odchádzam, tá tvár tam ostáva, obzriem sa, jej pohľad kričí vráť sa ak na meno spomenieš si.
Díla mohou hodnotit (bodově) pouze registrovaní uživatelé, kteří vložili alespoň 5 komentářů.
zrkadlo | Svedomie | Otec , mama, starec , anjel | Jeseň |