Bojím sa prekročiť svoj tieň,
tie cáry rúk a nôh
vysiace nad mlákou
vtesnať to krátke viem
v poklonu
tváram oblakov.
Nájsť seba,
zabudnúť na slnko
a jeho chvejivý jas
klesajúci s vetrom
pomalým,
vdýchnuť tvárnosť
slepým papierov más,
odplaviť svoj
letný splín
naivne túžim dnes.
Na ceste k bránam
zbytočných strát,
vztriec tme tlamy
roztvorených vrát
nechám sa čuchom viesť.
Hodnocení:4 (celkem: 8, počet hlasujících: 2)
Zobrazeno 10x (přihlášenými uživateli) Líbilo se Ti dílo?Doporuč jej >>
Svätojánske mušky | Letný splín | Žeby výhra evolúcie? | Stále v diaľ | S dátumom spotreby v nedohľadne