Bojím sa prekročiť svoj tieň,
tie cáry rúk a nôh
vysiace nad mlákou
vtesnať to krátke viem
v poklonu
tváram oblakov.

Nájsť seba,
zabudnúť na slnko
a jeho chvejivý jas
klesajúci s vetrom
pomalým,
vdýchnuť tvárnosť
slepým papierov más,
odplaviť svoj
letný splín
naivne túžim dnes.

Na ceste k bránam
zbytočných strát,
vztriec tme tlamy
roztvorených vrát
nechám sa čuchom viesť.