Omlouvám se těm, jenž nesou a nesli
se mnou, bolestí vnucený mnou kříž..

Jenž tlačí k zemi stále níž a níž.

Leč.. vzhůru dámy, vzhůru páni..
vzhůru ´pampúšik´, bo bez snahy vidieť, nepomôže Ti už nik.

Jak tá hruška zelená, čo obila si kolená.. veď bola príliš nezrelá.

Ďakujem tým, čo niesli a nesú
so mnou, bolesťou azda mnou vnútený im kríž..

Viedieť krásu vôkol seba a ukazovať seba i v radosti, čo plynie nielen z ľudských bytostí a svojho umu..
ktorý i bez rumu prezentovať môžem s ľahkosťou ženy, i s radosťou zraneného dievčaťa..

LIDI, MILUJI ŽIVOT!!