Ty

ako ťa spoznám? Keď ešte ani
môj zrak nedostal svoj vnem.
...Netreba zrakom, predstavami
obrysy tvojho sveta viem...

Láskavo nežné, vzdialené svety,
tak trochu bežné, túlavé....
Tak v tvojich očiach dva modrasté kvety
žiariace ako rosa na tráve....

Čo tvoje oči dňom si odnesú,
čo pery skryjú v láve tichých slov
Tak nemé vody tvojej tváre sú
si sami časomierou prílivov....

A vlasy tvoje, to je ďalšia kapitola.
Má svoje tajne záhady.
Kučeravé, ako myšlienky, čo volám,
zamknuté na 4 západy.....

Ak tvoje oči sú 2 verše dané,
čo potom tvoje ruky dokážu?
Celý tvoj svet skrytý v horúce dlane
môžu ladiť aj zahrať odrazu.....

Odrazu hrať aj naladiť struny
myšlienok mojich v nemom úžase.
Záhadne zvláštne ako piesočné duny
a spejúce žitím ku kráse....