tvoj život tečie, no nie v kvapkách medu
dal ti spoznať úzkosť, dal ti spoznať biedu
oceľové laná ťa pripútali k minúte smútku
videl si jeho tvár, cítil si jeho hĺbku

slzu za slzou kvapkáš na svojho väzniteľa
štyri palce ocele snáď nie je až tak veľa
niečo skončí, niečo začne
aj tvoje putá čas obhrýza lačne

no akoby toho už nebolo dosť
znovu v sebe živíš tú podlosť a zlosť
horlivo sa vraciaš do okov, no ver že
tým sa len stávaš potravou pre moje verše