Nočné sólo na kostolnej veži
oťaže mojej znavenej mysle drží.
Neskorá hodina na očiach ma ťaží,
žiadne verše dnes papier neutŕži …

Mysliac dvojmo tratím na zmysle,
význam viet v nevedomí mizne …
Vykročím cestou, druhá vráti ma späť
a skrze snenie nepochopím hneď,

že ak vyslovím
svoje vnútro nahlas
zmažem tým svet,
čo chuť žiť mi dáva …