Parašutista

Nemocnice, postel a já.. cca 2006/2007


Autor: el-le-o-no-ra , 26.4.2010, Básně

  

Posteľ postavená pred oknom sesterne,
vlastne by som to vôbec nevedela,
to len teraz spňatne, lebo som tam raz po rokoch bola,
a opäť tam ležal ťažký prípad.

No v časoch, keď ležala som tam ja, mesiac a pol,
či dáko, pričom mesiac asi som o sebe vôbec nevedela,
všetko z obdobia "bezseba" mám zprostredkované,
no neviem koľkokrát opakované a potvrdené.

Jedna osoba bola pri mne denne, pričom cítim
i bolesť neprítomných. Bolesť a strach, čo bude.
Keď otvorila oči, i keď o sebe nevedela,
prišli, tatínku, i ostatní, šťastný v očakávaní.

A i tak ešte nebol boj vyhratý.
I neveriaci brat sa modlil. A rozumel mi iba
taťka. Ešte dlho potom bol jediný, kto mi rozumel.
Zato ja mala navrch, rozumela som všetkým.

Ráno mi sestričky plietli cop a čas mi priam letel. Každý všedný deň chodila upratovačka.
A sem tam prišla jedna pani s banánmi, ževraj
mama toho, čo to všetko spôsobil.

Prišla i pani Ovečková, triedna nás tretiakov s pozdravmi
od spolužiakov, a darčekom, ktorý potešil.
A spomínam si, že dlho som ani nevedela,
prečo v nemocnici som.

Keďže som sa veľa toho odznova učila, nebolo
všetko hneď. "R" aj dnes často, skoro vždy, poviem
zdvojene, či nijako. No upratovačka toľko so mnou
cvičila, až som celkom zreteľne povedala "parašutista".

Zobrazeno 0x (přihlášenými uživateli)
Líbilo se Ti dílo? Doporuč jej >>