Po lúke kvitnúcich jabloní
kráčaš v ústrety zrelosti
smutná jeseň letu odzvoní
zapadá slnko mladosti

preč sú tie časy teplých dní
nevedel si či sníš či bdieš
rozlievaš pohár želaní
skôr než ho do dna vypiješ

minuli sa ako zápalky
zhoreli jedna po druhej
zakladáš list do obálky
zhasína v lampe petrolej

odtŕhaš jablko zo stromu
sladučké ako med
berieš si jeho chuť do hrobu
keď cesty ďalej niet.