O tebe

I.
Priskoro vnímam to,
čo tajomstvom
by malo ostať v tichu
Tvojho bytia....
...že z mnohých práve
Tvoje ruky rozoznám,
že vedia vyčarovať prístav..
...že vedia ticho zablúdiť
i mlčať až to bolí...
že tým, že sú, sú zázračné
...a ja si radšej zvolím
únik a cestu kľukatú,
čo snímu putá včasné...
...o Tvojich rukách už navždy viem,
že sú pre mňa krásne..
II.
Tvoj hlas je ako paleta
ty hrdlom ako štetcom...
rozdávaš farby do sveta...
a ja chcem byť vetrom...
čo farbu hlasu roznosí
a sám sa hlasom sfarbí...
a rozvešať si po duši
Tvoje čarokrásne maľby...
III.
Tvoj hlas je farbou pre uši,
no očiam mojím iné
rozdávaš vnemy tým, že si
a aj keď nie si pri mne..
Tvojimi vlasmi túlam sa
a cestou takou známou..
od Tvojich očí ku perám
putujem tvojou tvárou....
...Je známa stále, a ja stále viem
rozoznať črty tvojej duše..
..Tvoj úsmev spraví oázu
aj zo zabudnutej súše..
Tvoj pohľad ako pevnina
hrá farbou tejto zeme...
...tak zober diaľky z pamäti
a na seba ich premeň....