Mohli sme byť dvaja
na plachtenie snami
(otravná povinnosť,
ktorá ti odpadá).
Zostanem sama s
vlastnými sklamaniami.

Ktovie?Možno mi poradia.
Zabudnúť na úsmev do vetra,
nerozvážne dávne činy.
A po tichu skúmavo odvetia :
Zostaň, a prenechaj ho iným.

Už pre teba nesfarbí lásky zore
oblohou prikrytý svet,
pre myšlieny utrápené,choré
útechy dávno viac niet.

Kde z diaľav rmutný vietor
studenými tónmi vanie
iba škripot.....
a smutné spomínanie.