Oh,v tichu stonám nad bytia
duchom nezmyselností
kaliacim nám život
spleťou temnoty chmár.

Bezmočná voči nezmyselnosti.
Nádej.Večnosti hodný dar
s dátumom spotreby v nedohľadne
čo robiť,
keď som teraz na dne?

Odpoveď nenachádzam
vo vzývaní žiaľu.
Mám zhltnúť slzy a veriť
v gýčovitú iskru malú?
Spojenú v naučenom prirovnaní
so životom,
ak nie...teraz? možno..
Potom.