Dospelá

Ja viem, ty možno ešte nie,
že žiť, to veľa námah stojí...
tak ako nebo zemskú kôru preklenie,
tak aspoň jedna vec nás spojí....

..už moje sny nie sú tým,
čím boli, a aj tá túžba ďaleká
aby sa stali čímsi prežitým
zmizla niekde v hĺbke človeka...

to, čo dnes svoju hĺbku predáva,
tak sotva moje členky pokrstí...
Ja unavená na dne noci sedávam
sama... a aj dni mávam bez hostí....

Viem, že ešte príde mnoho dní,
tak, nech ich moje oči príjmu
...aká som bola, takú zabudni
a všetko na čom mám lebo nemám vinu.....