Slová

Hovor prosím, rozprávaj ešte...
bezpečný prístav tvojím slovám som
medzi nami zovreté jak kliešte
zostanú vety tkané osudom....

.....na púšti kvitnú siate náhodami
ticho hovoriac si pre mňa oázou,
skôr ako prejdem skúškou stáročiami
stanem sa slovám sladkou pevninou...

Rieknuté predstavy z tvojich pier padajúc
poskladám do veršov svojimi rukami,
ty si ich prečítaš polnocou odbijúc
a spravíš bodku svojimi perami.....

Čo polnoc otvorí , ránom sa zamyká
slniečko pod lúče rozhovor schová..
ja s tichým poznaním vykročím do sveta
a v rukách ukrývam tvoje slová...