Nesmelá
odpusť mi smelosť mojej básne,
že to, čo túži, čo cíti je krásne
tak odpusť mojej duši volanie
núti priame cesty meniť v túlanie
odpusť prosím hriechy mojej trýzne
rozpútané citom v láske nechám vyznieť
všetko, čo nás bolí bude našou spásou
neoddelí príchuť, bude navždy našou
rozdelení svetom, veršom zoznámení
neubúda túžby a tak omámení
napriek sile vetra posla vzdialenosti
pokúšame lietať, údel tichých hostí
odpusť mojej mysli nekonečnú smelosť,
rozosmiatu nežnosť a jej jemnú belosť
neurobí schválne, to čo iba tuší
zatajeným dychom pritom silno búši
odpusť prosím básni smelé slová, rýmy
to je ona nami a my navždy nimi