Ako mliečna para nad mlákou
stratí sa slnečním svitaním,
sklená vôňa oblakov,
mi bude vnemom posledným
tohto dňa.

A s zlatým lúčom na lícach,
nechcem byť osobná
a menovať,pre koho sa rúti
a padá svet,
prezriete,o rok,
možno,čo nevidieť.

Nepocítite,slaný nádych
cukrového mora,
studené svetielka svitania,
temným ohňom horia
v nádobách,
vietor vo vlasoch,
a pod nohami prach.

Nie.To ja
bežím chrbtom ku hviezdam,
vy zostávate nehnute stáť
nesvietilo cestou slnko nám,
a prišiel čas na strmý pád,
do žeravých puklín zeme,
už všetko viete,
nie viac vieme.