S každým sypotavým výkrikom
sa bolestne rostrasiem,
nechty zarývajúc do parkiet,
cítim vlhkú čiernu zem.

Hľadám dôvod
v pokusoch zabudnúť,
bez odhodlania,
začínam dlhú púť.

Slzy stratili zmysel,
zostal číry strach,
a letmná spomienka
na úsmev na perách.

Hlasy sa blížia z každej strany,
splývajúc v jeden desivý tón,
a zmyslom celkom opantaný,
túžbou skončiť,robotom

odovzdať nadvládu,
nad vlastnými myšlienkami,
bezstarostne,túlať sa
strojom ovládaný.