Život so sebou,
vlastným odrazom zrkadla,
otvára oči,tým,
čo túžba myseľ ukradla.

Slepá túžba po moci,
ovládať slabých a bezbranných
dusené výkriky do nocí
sami ste jedni z nich.

Vy netúžite po poznaní?
Smere akým točí sa svet
veď hlbohého žitia sa stráni,
len ten v kom trochu citu niet.

Mať a byť,a chcieť a mať,
všetko vo vlastnom vrecku,
všetkým,všetko dokázať,
podpáliť pole,zničiť storočný sad.

Ovládať,nemé zástupy
napredujúce odnikadiaľ,
vyznačenou cestou nikam,
povedať,bez potupy:
Slnko,s tebou si tikám.

Ja,čierna diera ľudského poznania,
pohlcujúc život jemných duší,
číra radosť,ktorej sa nestránia,
s plechovým smiechom,proste,ruším.