pod hviezdami ktoré svedomiu tak vadia
krištáľové vlny oceán ticho brázdia
skrývajú pred ľudskými očami tú dokonalosť a krásu
ktorá nepotrebuje od človeka ani pomoc, ani spásu

tam ryby vypúšťajú tancujúce bubliny
tie sú ako perly tejto neznámej krajiny
dávajú život všetkým jej obyvateľom
tým priateľom s neporušiteľným mierom

všetko sa deje hladko a v hlbokom tichu
ktoré len znásobuje tú majestátnu pýchu
zatiaľ čo my sa naháňame a chceme aj čo nám netreba
oceán prekypuje životom hrdo a len sám pre seba