Akokeby ma vyhodili nahého z vlaku v polovici tej najstudenejšej zimy . Tak sa cítim . Je jedno ako a koho miluješ .
Sme odsudení na život bez společného rána , na myšlienky s kým sa ten druhý prebúdza a komu varí kávu . Potrebujem ta vidiet .
Slovo potrebujem v jeho dopise jej nahánalo strach , potrebuje = dostane, životná potreba bez ktorej nemože žit , alebo nostalgické privlastnovanie jej samej .
Dopis si vytlačila , dúfajuc , že ked pocíti v rukách hmotu papiera , pochopí aj zmysel samotných slov , zposobom ktorým jej bude vyhovovat . Cez zaprášené okno kaviarne sledovala chaotický život ludi . V rukách držala dopis od neho , pár krát ho opatovane prečítala aby sa presvedcila že toto naozaj napísal on . Nikdy jej nevadilo čakat , chvilku čakania si vyplnila dávkou kofeinu , cigaretou a sledovaním ludi , ale dnes jej čakanie obzvlášt vadilo , vedela že čo za pár minut sa objaví on a v od okamžiku jeho dosadnutia naproti jej sa odštartuje to najtrapejšie stetnutie akému sa obaja dlho vyhybali .
Dvere kaviarne sa prudko otvorili , vo dverách stál ideálny muž ženského sveta . V okamžiku kedy ju uvidel a pár očakovaných žien prudko upreli pohlad kam pritazlivy chlap smeruje sa cítila prijemne.Tento pocit majtetnosti jej chýbal .
„Vypadáš krásne , prilav štastiaa ? Vypustil dosadajúc naproti jej .Bez odpovedi ho pár sekudn sledovala . Ani potom všetkom sa ani trochu nezmenil .
„Odkedy píšeš dopisy romeo ? „ Nazvat romeo práve jeho nebolo idelane ale kvasimodo alebo sráč nebolo taktiež na mieste .
„ odkedy ta milujem „ S usmevom a bez reagovania na nazvanie romeo pohovotovo odpovedal .
„ A to je od kedy ? „
„ Od včera , presne 23:15 „ .
„ Zamilovanost má presne načasovanie ? „
Neodpovedal , mierne sa pousmial a lyžickou premiešaval kávu s penou . Nečakala na odpověď i kde mala na nu absolutné právo . V hlave mala až příliš myšlienok nato aby mohla spokojne a bez problemou trávit sobotný večer s mužom jej snou . Dopila posledny lok capucina a s ladnym a mierne klíše klamstvom opustila pana Dokonalého .
Na prílav zmatku nebola ešte priravená , ešte nedávno ju stálo mnoho uslila nato aby nan zabudla , presne tolko aby bola schopná s nim hovorit .
Ležala nahá na posteli , vedla dopis a myšlienky na pana Dokonalého . Nespala ani sekundu . Ležala a premýšlala . Sama celý den a celú vec s panom Dokonalým odkládala niekam , kam sa dávajú veci , prii ktorých dufame , že sa akosi vstrebú samé od seba . Bolo jej jasné že Pan dokonalý a život s ním sa len tak nestrebu , ale akosi iracilonalne verila v zázrak .
Vytočila jeho číslo , samozrejme s pamati počílajuc počet tutnuti.
„Možem pre teba niečo urobit ?“ozval sa mierne rozospatý ,mužský hlas .
„ Nechaj ma premýšlat „ zložila a sluchátko položila vedla postele . Vedela že vie čo týmto zvláštním rozhovorm myslela , nechal ju premyslat s nadejou že ho raz bude opat milovat.