Nesmelí jazdci,
samotné túžby
a cesta k dvom
je verná družba našeho hladania
a vrukách s perom,
list našeho snívania..

Čakať na hodiny
ktoré posunú minulost
ešte o krok spať
je vietor pre náše hlasy
v korunách stromov
vodopadom nemov, od rosy snov.
v ozveně slov.

Terasu ruží zaplavila rieka
a naše myšlienky sú tomto prúde,
ak cesta krajinou, trnitá bude
a prekonat aj ostré osudy
a nechať tieň zaniknúť
skokom zo sna....
z toho dna do vody
bude v rukách zla...
aj tak je pri nás
sila , najsvetlejšia tma
a v vlne blanitých krýdel,
vytvorime vietor, hurikán sna..