Vraj nemám šancu ťa získať,
ale raz ti chcem vo vlasoch ískať,
verím že nádej umiera posledná,
si moja láska nekonečná.

Keď som ťa zbadala,
kniha z rúk mi vypadla,
nikto mi nezakážete,
moju lásku mi nevezmete!

Vraj by som si mala dať pohov.
Vraj máš na mňa príliš mnoho rokov.
Vraj tri roky sú veľa?!
Nech si to dobre niekto preráta!

Keď som ťa videla smiať sa,
bolo do plaču, do frasa!
Kedy ti to poviem,
ja viem kedy, veru viem.

Navždy si zachovám moje tajomstvo,
nik sa nedozvie moje posolstvo,
možno ti napíšem odkaz, alebo dva,
no viem že moje slová ťa neomámia.

Nevzdám sa, viem to!
Nikto mi nevezme chlapca môjho!
Nikto mi nemôže vziať moju pravdu,
nikto mi neukradne lásku moju.

Kašlem vám na vaše odpory,
moje uši si vo vašej prítomnosti odpojím,
lebo viem, že len ja som tá,
čo má právo o mne rozhodovať.

Navždy...
Naveky...
Do konca života...
Budem ťa ľúbiť.