Búrka



Búrka - kniha vôle nečítaná,
zasiahla do noci.
Som pripútaná !

Plazivo, nevtieravo, vtieravo ...
Klopala na dušu.
Otvoriť chcela túžbu - po splnení sľubu .

Ja dala som ho niekomu ...
„Musíš modliť sa za nás oboch“.
Písala búrka, len pre mňa,
v bleskoch - hromoch .

To sľúbila som, no nesplnila.
Búrka – pripomienka.
... do neba volajúca.

Modli sa !
Posledná výzva !

Ruky trasúce spojili sa,
na hrudi mojej.

Pery odriekať začali,
spoveď – modlitbu o žiali.

Ľútosti, bolesti, žiadosti -
plnili knihu nikým nevidenú,
mnou podpísanú.

Za seba, za teba,
za chcených, nechcených, prosiacich...
Ja verím ! Ja verím !

Búrka pazúre skrčila .
... v okamihu poznania skončila.

Sen vyslobodil ... ním milované oči,
ním bozkávané ruky, moje svedomie.

Nie ! Nie je čierne !
Len bolesti plné !
Uplakané, búrkou zmietané !

... odišla ...

Slzy prúdia – divá riava.
Búrka, slzy, modlitba.

Splnila som, čo duša moja ...
láskou žehnaná – prekliata sľúbila.