Roztopašné leto
šteklí steblami trávi moju tvár
ležiac rátam oblaky
v objatí spievajúceho lesa

ohrdnutá lúčnymi kvetmi
zhlboka vdychujem ich farby
prihováram sa im
vylievam žiaľ

no pyšne mlčia
vedomé svojou krásou

smädné slnko
gúľajúce sa po obzore
vypilo zvedavými lúčmi studničku

všade je horúco
iba v mojom vnútri akosi chladno

len motýľ letiaci okolo
mi zamával
krídlami na pozdrav

bez teba ani lúka nevonia...