Ilúzia sĺz a vzlykov
špliecha vzadu,
za očami,škrípne
vynútené ticho
a stráca sa mi
môj osobný lúč
chvejivého zlata.
Doznie v diali...
strata...strata...strata...
Duto znejú v mysli
zlostné slová,
ruky voľné
tvár plačom
smiešne fialová
zradí viac ako
šrámy na duši,
nevidno ich
a nikto
nič netuší.
Ďalej bezstarostne
lúkou rašia sladké
kvety poľné.
Dlho predo mnou,aj
dlho po mne.
Hodnocení:4 (celkem: 8, počet hlasujících: 2)
Zobrazeno 9x (přihlášenými uživateli) Líbilo se Ti dílo?Doporuč jej >>
Posledná | Plynová kríza alebo spyknutie predavačov ohrievačov? | Babička | Svätojánske mušky | Žeby výhra evolúcie?